Big band je typ hudobného súboru z jazzovej hudby , ktorá sa obvykle skladá z desiatich alebo viacerých hudobníkov na štyri časti:
saxofóny , trumpety , trombón , a rytmickou sekciou . Big Band vznikli začiatkom 10. rokov 20. storočia a dominovali jazzu začiatkom 40. rokov 20. storočia, keď bol swing najpopulárnejší. Termín „Big Band“ sa tiež používa na označenie hudobného žánru, hoci to nebol jediný štýl hudby, ktorý hrajú veľké skupiny.
Big Bandy začali ako sprievod k tancu. Na rozdiel od typického jazzového dôrazu na improvizáciu, veľké kapely stavili na písané kompozície a aranžmány. Väčšiu úlohu dali skôr kapelníkom, aranžérom a sekciám nástrojov ako sólistom.
Big Bandy majú štyri sekcie: trúbky, trombóny, saxofóny a rytmickú sekciu pre gitaru, klavír, kontrabas a bicie. V roku 1930 pozostávali bigbandy zvyčajne z troch trúbiek, troch trombónov, troch saxofónov a rytmickej sekcie zo štyroch nástrojov. Banjo nahradila gitara a tubu nahradil kontrabas .
V štyridsiatych rokoch minulého storočia skupina Stana Kentona a skupina Woodyho Hermana používali až päť trubiek, štyri trombóny (tri tenory , jeden basový trombón ), päť saxofónov (dva alt saxofóny , dva tenorové saxofóny , jeden barytónový saxofón ) a rytmická sekcia. Výnimkou je Duke Ellington, ktorý svojho času používal šesť trubiek.
(Woody Herman)
Zatiaľ čo väčšina veľkých kapiel upustila od aranžmánov (predtým klarinetových orchestrov Artieho Shawa a Bennyho Goodmana), predtým bežného jazzového klarinetu, veľa piesní Duke Ellingtona malo klarinetové party, často nahradzujúce alebo zdvojnásobujúce jeden z tenorových saxofónových partov; zriedkavejšie by Ellington nahradil barytónový saxofón za basklarinet, ako napríklad v piesni „Ase’s Death“ od Swinging Suites . Boyd Raeburn čerpal zo symfonických orchestrov pridaním flauty, lesného rohu , huslí a tympánov do svojej kapely.
(Benny Goodman)
Big Bandy dvadsiateho prvého storočia môžu byť podstatne väčšie ako ich predchodcovia, môžu presahovať 20 hráčov.
Typické aranžmány Big Bandov z éry swingu boli písané strofickou formou s rovnakými opakovaniami rovnakej frázy a akordovej štruktúry. Každá iterácia alebo refrén obvykle nasleduje dvanásťtaktová bluesová forma alebo tridsaťdvatýždňová (AABA) skladba . Prvý refrén aranžmánu predstavuje melódiu a nasledujú vývojové zbory. Tento vývoj môže mať formu improvizovaných sól, písaných samostatných častí.
(Count Basie)
Niektoré veľké súbory, napríklad súbory King Olivera , hrali hudbu napoly upravenú, napoly improvizovanú. Experimentujú, často s tým, že jeden hráč vymyslí jednoduchú hudobnú figúru, ktorá povedie k vývoju v tej istej sekcii, a potom sa rozšíria o ďalšie sekcie, pričom si celá kapela bez toho, aby napísala, zapamätá spôsob, akým budú skladbu hrať.
V „zlatej ére swingu“, tj. 30. a 40. roky 20. storočia, boli BIGBAND predovšetkým v Amerike, ale aj v západnej Európe, veľmi obľúbené ako interpreti vtedajšej populárnej a tanečnej hudby.
(Glenn Miller)
Väčšina skladieb bola čisto inštrumentálna a vznikali aj veľmi nápadité melódie. S úpadkom swingu (predznamenaným hlavne príchodom rock’n’rollu, ktorý zobral tradičnému jazzu titul „modernej hudby“) ale BIG BAND nezanikli, len sa zmenila ich úloha: väčšinou sprevádzali veľké spevácke hviezdy, ako bol napríklad preslávený Frank Sinatra. Keďže je ale jazz v USA obľúbený vlastne stále, mnoho BIG BAND existuje stále a hranie v nich býva nezriedka kedy akou si rodinnou tradíciou.
(Glenn Miller)
